sobota , 23. september 2017
skhu
Neprehľiadnite
Domov / Kultúra / Melieme melieme múčku – správa z podujatia

Melieme melieme múčku – správa z podujatia

V dňoch 8. – 9. septembra sav rámci podujatia „Dni európskeho kultúrneho dedičstva“ konal vo Vlastivednom múzeu v Galante Deň otvorených dverí, počas ktorého bol vstup pre verejnosť zadarmo. Múzeum navštívili záujemcovia o históriu a množstvo študentov z miestnych škôl. Múzeum z hľadiska svojho zamerania na vodné mlyny a mlynárske remeslo dňa 9. septembra obohatilo expozície ukážkou mletia múky z tradičných surovín, ktoré nám priblížil Lajos Tuba aj s prednáškou o mlynárstve.

Pôvodne sa múka pripravovala drvením obilnín –  mletím na ručnom mlyne, ktorý tvorili dva kamenné žarnovy, ktoré sa dávali do pohybu fyzickou silou otáčavým pohybom. Do otvoru v hornej časti sa nasypala hrsť obilia. Prvotný výsledok – celozrnná múka sa sypala v malom otvore v dolnej časti. V prípade potreby sa múka nasypala späť a namlela na požadovanú konzistenciu (krupica, polohrubá, hladká múka).

Pôvodnými plodinami, ktoré sa pestovali na našom území, boli staré nešľachtené druhy pšenice –špalda, kamut, pšenica jednozrnka a dvojzrnka. Okrem týchto sa v mlynoch mlel aj jačmeň, kukurica, raž, pohánka, proso a v prípade nedostatku tradičných obilnín sa mlela múka aj z ovsa a dokonca aj z koreňa pýru plazivého.

Múka bola prvotnou surovinou pri výrobe jednej zo základných potravín ľudí – chleba. Pôvodne sa chlieb piekol len z kvásku z ražnej múky. Kvások predstavuje najstaršiu prirodzenú metódu kyprenia cesta a nenahraditeľnú surovinu v kuchyni našich predkov. Využíval sa už v Egypte, kde si ľudia všimli, že múka zmiešaná s vodou po niekoľkých dňoch pri vhodnej teplote začne prirodzene kvasiť. Prítomné mikroorganizmy postupne rozkladajú obsiahnuté sacharidy na oxid uhličitý. Súčasne fungujú aj ako prirodzená ochrana proti plesniam. Príprava kvásku trvá približne 4 dni. Kvások sa používal pri pečení akéhokoľvek kysnutého pečiva až do stredoveku. Potom sa začali používať pivné kvasnice, v polovici 19. storočia sa potom na základe nových poznatkov z oblasti mikrobiológie začali vo veľkom vyrábať moderné kvasnice.

Múzeum by sa touto cestou chcelo poďakovať pani Márii Hruškovej z Váhoviec, ktorá sa venuje pečeniu zdravého kváskového chleba už dlhé roky a napiekla na ukážku rôzne druhy. Ľudia tak mali možnosť skúsiť ako chutil chlieb našim predkom.

Autor tlačovej správy: Mgr. Erika Slobodová, historička VMGa

Skúste ešte

Mesto hľadá peniaze na opravu

Pri Galandii ešte chvíľu zostaneme. Aj napriek veľkým diskusiám stále nie je jasné, z akých …